neznaboh

Nedávno som šla autobusom domov a bol úplne natrieskaný a nemala som kde sedieť a mala som vybitý prehrávač, tak som sa príšerne nudila. A tak som začala premýšľať.
A prišla som na to, že čokoľvek ma kedy napadlo a po čom som kedy zatúžila a túžila som po tom istú dobu, to som aj dostala. No, teraz to znie asi divne, neviem to zrejme správne naformulovať, ale pokúsim sa to vysvetliť.
Skúsim vám dať nejaké príklady.
Napríklad, kamarátka mi raz spomínala, že má brigádu-roznáša letáky. Jej otec robí tú brigádu sprostredkúva, tak jej teda povedala. nech sa ho spýta, či nemá nejaké voľné miesto aj na našom sídlisku. Kamarátka mi ale na druhý deň povedala, že táto práca je veľmi vyhľadávaná a že sú na ňu veľmi dlhé poradovníky. Odvtedy som nad tým stále rozmýšľala, pretože sa mi to zdala byť jediná možná cesta ako si niečo popri škole privyrobiť. A zrazu, keď som už na to aj zabudla, mi zavolal kamarátkin otec a ponúkol mi miesto. Splnilo sa mi to bez toho, aby som pre to niečo sama uvedomele urobila.
Ďalej by som mohla uviesť milión materiálnych vecí, po ktorých som veľmi túžila a o ktorých som si vždy myslela, že si ich nikdy nebudem môcť dovoliť. A nakoniec sa mi vždy vyskytli nejaké náhodné peniaze a ja som si tú danú vysnívanú vec kúpila.
Alebo kniha 22 fantastických príbehov od Maupassanta. Keď som ju mala požičanú z knižnice, tak sa mi veľmi zapáčila. Bola taká fantastická (názov to napovedá) a mala taký úžasný obal a väzbu... Tak veľmi sa mi páčila, že som ju ani nechcela vrátiť do knižnice. Povedala som si, že raz budem mať takú valstnú. Bolo to tak pred 4-5 rokmi. Bol to dosť nereálny cieľ, pretože je to dosť stará kniha a myslím, že z nej nie sú žiadne novšie vydania. A toto leto sme s B. robili záťah v Nitre v jednom antikvariáte a skúste si tipnúť čo som tam našla. Skoro ma hodilo na zem od šťastia. Teraz sa mi hreje na poličke a ja si ju občas láskyplne pohladkám a tak ďalej... A tiež som pre to nič vedome neurobila.
Napadá ma ešte veľa príkladov, ale zrejme ste už pochopili, čo som tým myslela.
Za zamyslenie však stojí aj otázka, či to nie je tak, že si to vlastne vsugerovávam. Či vždy, keď sa mi stane niečo dobré, si nespomeniem dodatočne, že som po tom kedysi túžila a na tie nesplnené veci pozabúdnam.