Dnes som sa konečne odhodlala a prečítala som si povinné čítanie, ktoré sa mi na poličke suší už vyše dvoch mesiacov. Keď som začala čítať, zdala sa mi prvá poviedka nejaká povedomá. Pomyslela som si, že sme ju už mali uvedenú niekde v čítanke a čítala som ďalej. Atakďalej atakďalej až som nakoniec zistila, že som tú knihu už v minulosti čítala :D:D:D. Ale nejako extrémne ma to netrápi, lebo bola úžasná. Bola to zbierka poviedok Nočné správy od Dušana Mitanu. Dokonca som si v starom citátovom zápisníčku našla tento výrok Maťa Malovca, postavy z poviedky Muškáty:
"Ako môžem žiť, keď viem, že neexistuje budúcnosť? Všetko, čo si viem predstaviť, je už minulosť. Neexistuje nijaká mysliteľná budúcnosť. Keď viem, že o týždeň bude streda, tak tá streda už bola, o týždeň bola streda. Budúcnosť, to je iba to, čo je nemysliteľné. A keďže je všetko mysliteľné, neexistuje žiadna budúcnosť. A ako teda môžem žiť? Ako?"
Rovnako ako predtým, aj teraz ma to úplne fascinovalo.
A ešte ma veľmi zaujala poviedka Na prahu, posledná zo zbierky. Hlavný hrdina, vykreslený ako bývalý pacient psychiatrie, tam hovorí o svojej teórii. Svetlo podla neho tlmí zvuky a tma ich zosilňuje. Argumentuje tým, že cez deň bežné zvuky nepočuť až tak ako v noci. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak to znie v podstate logicky. Len to asi zatiaľ nie je vedecky dokázané. Asi by stálo za to niečo si o tom vygoogliť...
Tak dovidenia drahí priatelia
S pozdravom váš neznaboh
hlad ma kvááári
06.03.2008 21:26:20
Komentáre
nečítala som